Vanilka

Vanilka pochádza z Nového sveta – konkrétne z horúcich vlhkých pralesov Strednej Ameriky. Do Európy sa dostala pri španielskych objavných výpravách, kde bola pravdepodobne jedným z prvých korení s ktorými sa v Amerike Krištof Kolumbus stretol. Vanilka sa už od dávna používala na aromatizovanie čokolády, ktorú popíjali len najvyšší mayskí a neskôr aj aztécki vládcovia. Indiánska čokoláda však bola diametrálne vzdialená tomu, čo pod týmto názvom poznáme a konzumujeme dnes. Spenený, našľahaný nápoj sa pripravoval z pomletých, upražených a rozdrvených kakaových bôbov, kukuričnej múky a dochucoval sa nielen jemnou vanilkou ale často aj štipľavým chilli. Kvôli krvavo červenému zafarbeniu musela správna čokoláda Mayov a Aztékov obsahovať orellín (Bixa orellana), pričom takto pripravená mala vysokú hodnotu aj ako obeta bohom. Aztékovia hlavne v neskoršom období dosladzovali čokoládu prírodným medom. Vanilka sa po konkviste Mexika dostala aj do Európy ako jedno z najdrahších a najvzácnejších korení.  Dnes sa najkvalitnejšia vanilka pestuje na Madagaskare a na ostrove Réunion, vyváža sa však aj z jej pôvodnej vlasti – z Mexika a Guatemaly. Okrem pravej vanilky existujú ešte dva vzácne druhy korenia – tahitská vanilka (Vanilla tahitensis) s veľmi zaujímavou vanilkovo ovocnou vôňou a vanilka pompónová (Vanilla pompona) s medovo vanilkovou vôňou. Oba druhy sú však veľmi vzácne a pre korenie sa vo väčšom množstve nepestujú. Vanilku ako pravú terestrickú orchideu pestujeme v špeciálnom epifytickom substráte ktorý sa dá zakúpiť v našom internetovom obchode. Rastlinu pestujeme v celoročne teplej miestnosti (minimálne 18 °C) na veľmi svetlom mieste ale nie na priamom slnku, ktoré môže hlavne v lete dužinaté a mäkké listy popáliť, preto radšej volíme pritienenie inou vyššou rastlinou. Vanilka tiež potrebuje oporu okolo ktorej sa ovíja.  Kvitnú až staršie a bujne rastúce rastliny.