Paw-Paw Asimina triloba

Asimina triloba

Pawpaw je výnimočný ovocný strom, ktorý poteší každého milovníka tropického ovocia, ktorý nemá možnosť pestovať rastliny v skleníku alebo vykurovanom interiéri. Táto v mrazuvzdorná dekoratívna rastlina nielenže zaujme na prvý pohľad svojimi veľkými sviežo zelenými listami ale na jeseň vás prekvapí neobvyklými, pomerne veľkými plodmi podlhovastého tvaru, združenými do súplodí v tvare hviezdice, ktoré dozrievajú od augusta až do septembra. Plody vzdialene pripomínajú tvarom hrubé banány, preto sa niekedy pawpaw nazýva aj banán severu. Šupka plodov je spočiatku zelená, neskôr sa vyfarbuje do žlta až žlto hneda, podobne ako žltá až žltooranžová dužina s veľkými čiernohnedými semenami ktoré sa pred konzumáciou dajú ľahko odstrániť lyžičkou. Plody sú naozaj chuťovo jedinečné, ťažko porovnateľné s ovocím mierneho pásma. Azda najlepšie sa ich chuť dá opísať ako chuť broskyňovo banánového pudingu, ktorý pripomína dužina aj svojou konzistenciou. Pawpaw je najchutnejšie čerstvé, ale vo obmedzenom množstve sa spracúva aj na pyré, kompóty, kandizuje sa prípadne sa z neho pripravuje šťava. Plody sú bohaté na mastné kyseliny, proteíny a množstvo vitamínov, ktoré sú doplnené špecifickými zlúčeninami využívanými v ľudovej medicíne.

Pawpaw pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, kde rastie od lesov Apalačského pohoria až po južnú Kanadu. Je to najväčšie pôvodné ovocie severoamerického kontinentu oddávna vyhľadávané a zberané spolu s pekanovými orechmi pôvodnými kmeňmi Indiánov. Po prvý raz sa s pawpaw stretla už objaviteľská expedícia španielskeho konkistadora De Sota, ktorý putoval týmito oblasťami okolo roku 1541. Pawpaw bolo skutočným požehnaním pre prvých osadníkov, ktorý v prvých rokoch kolonizácie východoamerického pobrežia trpeli často nedostatkom potravy a boli odkázaní na zber toho, čo príroda ponúkla. Mrazená dužina pawpaw bola neskôr obľúbenou pochúťkou Georgea Washingtona, prvého prezidenta USA.

Názov pawpaw pochádza z indiánskych dialektov, a udomácnil sa pre tieto plody aj v súčasných USA. S týmito stromami sa môžeme stretnúť v prírode ešte aj v súčasnosti v podraste hlbokých vlhkých pralesov v blízkosti vodných tokov – potokov a riek. Podobné podmienky ocení pawpaw aj pri pestovaní v záhrade. V mladosti polotienisté až tienisté stanovisko, v neskoršom veku znesie aj priame slnko a vždy dostatok vlahy. Stromček kvitne na jar súčasne s rašením nových listov pomerne veľkými, 3 až 5 centimetrovými kvetmi fialovej až tmavogaštanovej farby s kvasnicovou vôňou ktorá láka hmyz, ktorý ich opeľuje. Pre úspešný vývin plodov je dôležité opelenie peľom z iného stromu, preto je najlepšie vysádzať dva až tri stromy, ktoré nie sú príbuzné. Existujú síce samoopelivé kultivary, násada plodov je však pri jednej rastline nízka. Opeleniu môže napomôcť aj dostatok hmyzu (najmä muchy), ktoré sú lákané špecifickým pachom kvetov. Hoci kvalita plodov je pri kultivaroch štandardizovaná, kvalitné plody poskytujú aj semenáče a úrodnosť pri nich býva väčšinou ešte vyššia kvôli nepríbuznému pôvodu jednotlivých stromov. Rastliny pawpaw majú dlhé a hrubé kolovité korene, ktoré sa pri presádzaní ľahko lámu a rastlina to zle znáša, preto ich presádzame a vysádzame zásadne vždy s celým koreňovým balom. Rastliny začínajú plodiť 4 až 5 rokom po výsadbe. Pawpaw dobre znáša zimné teploty až do -20°C, mladé rastliny do 2 rokov je však lepšie ochrániť proti mrazovou textíliou alebo prihrnúť lístím.