Kakaovník pravý ,Mombacho Prolific,

Mimoriadne zaujímavá odroda kakaa zo skupiny Trinitario, ktorá vznikla krížením amazonských odrôd Forastero a stredoamerických ušľachtilých odrôd skupiny Criollo. Zberali sme ju pred viac ako 20 rokmi na plantážach na svahu nikaragujskej sopky Mombacho. Vyznačuje sa žltými plodmi s plytkými ryhami na povrchu a jemne fialovou farbou dužiny semien z ktorých sa vyrába čokoláda vysokej kvality. V Nikarague je produkcia na malých plantážach spracovávaná ručne len za pomoci základnej mechanizácie a produkcia kakaa nie je veľká. Čokoláda z produkcie tejto oblasti však patrí medzi najkvalitnejšie vôbec. Kakaovník ,Mombacho Prolific, je však veľmi zaujímavý najmä pre zberateľov ktorí plánujú skúsiť pestovať kakao v zbierke – skleníku, zimnej záhrade alebo priamo v byte. Odroda totiž zostáva pomerne nízka (v dospelosti dorastá do výšky len cca 2,5 metra) je samoopelivá (čo nebýva pravidlom) a dokáže zarodiť vo veľkom množstve. Rastlina začína kvitnúť asi v 6 až 8 roku pestovania. Podobne ako iné tropické rastliny rovníkového pásma ocení pri pestovaní celoročne teplo a vlhko.

Z horúcich a vlhkých dažďových pralesov Strednej Ameriky pochádza okrem iných významných plodín aj jedna, ktorú poznajú už malé deti. Je to kakao a produkt, ktorý sa z neho vyrába – čokoláda. Čokoláda prináša potešenie svojou lahodnou chuťou všetkým už oddávna. Hoci kakaovník má svoj pôvod práve v pralesoch hornej časti Amazonky a okolia toku Rio Negro v Brazílii a Venezuele, už na úsvite histórie bol ako jeden z mimoriadne cenených obchodných artiklov prenesený aj do Strednej Ameriky, kde našiel svoje pravé využitie. Kakaovník pestovala už jedna z najstarších vyspelých indiánskych kultúr v oblasti pralesných nížin Mexického zálivu – Olmékovia. Z tropických nížin sa dopestované kakaové bôby vyvážali spolu s inými cennosťami aj na mexickú náhornú plošinu. Už v tom čase malo kakao cenu zlata a v niektorých obdobiach sa dokonca aj tak používalo. Za tovar alebo služby sa dalo platiť kakaovými bôbmi a každá vec mala presne stanovenú svoju cenu aj v množstve kakaových bôbov ktoré za ňu bolo treba zaplatiť. Od Olmékov prevzali pestovanie a využitie kakaa aj iné kultúry, predovšetkým Mayovia a Toltékovia, ktorí však boli skôr len jeho konzumentami, pretože na ich území sa kakaovníku nedarilo. Mayský názov stromu bol Ah cacau a nápoj ktorý sa z jeho semien vyrábal bol určený len pre mayských panovníkov a šľachtu. Do dokonalosti však priviedli využitie kakaa až Aztékovia, ktorí vyberali v pralesných oblastiach tribút práve vo forme kakaových bôbov. V jazyku nahuatl (aztécky jazyk) sa volal kakaovník cacahuatl a produkt ktorý vyrábali zo semien sa nazýval Xocolatl. Z týchto slov vzniklo aj dnešné pomenovanie kakao a čokoláda. Napríklad jeden z posledných aztéckych panovníkov Motecuhzoma Xoxoyotzin (známy ako Montezuma) mal veľkú záľubu v pití kakaa, a každý deň museli pre neho aj celý jeho kráľovský dvor pripravovať mnoho zlatých džbánov plných lahodného čokoládového moku. Aztécke kakao ako produkt bolo však veľmi odlišné od toho, čo si pod pojmom kakao a čokoláda predstavujeme dnes. Kakaové bôby sa vtedy po čiastočnej fermentácii usušili a následne upražili v rozpálených keramických nádobách. Po zomletí na valčekovom mlynčeku sa do zmesi pridala kukuričná múka, orelín (červené farbivo zo semien Bixa orellana) ale aj štipľavé chilli a jemná voňavá vanilka, ktoré dodali aztéckej čokoláde nezameniteľnú chuť. Nakoniec sa celá zmes podľa chuti dosládzala lesným medom, lebo cukor Aztékovia nepoznali. Pomerne tuhá zmes sa pred konzumáciou nariedila vodou a našľahala do hustej a bohatej peny špeciálnymi metličkami.

Kakao však nebolo cenné len pre Aztékov. Jednou z najvýznamnejších úžitkových plodín ktoré sa po španielskej konkviste dostali do Európy bolo nepochybne aj kakao. Hoci s kakaovými bôbmi – semienkami kakaového stromu sa stretol už Kolumbus na jednej zo svojich prvých výprav k Americkému pobrežiu Hondurasu, skutočná cena kakaa bola odhalená až Cortésovi pri dobytí Aztéckej ríše v Mexiku. Následne sa v roku 1520 dostáva kakao a aztécka čokoláda aj na španielsky dvor, kde ju dobyvatelia predkladajú panovníkovi spolu s inými cennosťami – zlatom a striebrom aby ukázali, akú bohatú krajinu pre neho pokorili. Španielsky dvor však ani kakao ani čokoláda zvlášť nenadchli, a preto upadli na čas do zabudnutia. Postupne sa však aj v Španielsku a Portugalsku začal udomácňovať zvyk pitia kakaa a prípravy čokolády. Do európskej čokolády sa však začali pridávať rozličné ingrediencie, ktoré boli pôvodným obyvateľom Ameriky neznáme. Azda najvýznamnejšiu zmenu zaznamenala čokoláda po pridaní cukru čím sa z nej stala delikatesa prvotriednej chuti. Následne sa začal zvyk prípravy čokolády rozširovať po celej Európe a prelomilo sa tak španielske embargo, ktoré blokovalo vývoz kakaových semien a zastieralo ich význam aby sa zachoval monopol španielskej koruny. Definitívne sa vylepšil proces spracovania kakaových bôbov oddelením kakaového tuku od základu kakaovej hmoty vzniknutej zomletím kakaových bôbov. Zo základu sa po znížení obsahu vody a pridaní alkalických činidiel stal kakaový prášok široko využívaný na prípravu kakaa, zatiaľ čo kakaový tuk, ktorý pri teplote pod 36°C   tuhne dal základ príprave modernej čokolády. Tá bola neskôr ešte vylepšená vo Švajčiarsku, kedy po prvej príprave sušeného mlieka zakrátko vyvinuli aj prvú mliečnu čokoládu s nenapodobiteľne jemnou chuťou.

Pri konzumácii čokolády a kakaa treba mať však stále na pamäti fakt, že ide o produkty mnohonásobne upravované rozličnými chemickými činidlami a presladené cukrom, preto je ich nadmerná konzumácia zdraviu veľmi neprospieva. Aj tu platí pravidlo, že čím je produkt bližšie prírode, tým väčšiu výživnú hodnotu má. Najhodnotnejšie sú preto práve nepražené alebo jemne pražené kakaové bôby, ktoré obsahujú množstvo antioxidantov, povzbudzujúci theobromín, fenetylamín a alkaloid anandamid, ktorý pôsobí na človeka ako afrodiziakum. Možno aj tým sa dá vysvetliť využitie kakaa ako afrodiziakálneho nápoja už od čias Aztékov, kedy sa za služby konkubín platilo práve kakaovými bôbmi. Do dnešných dní pretrváva zvyk obdarovať milovanú osobu tabuľkou čokolády alebo čokoládovým dezertom. Kakaové bôby sa dajú konzumovať miesto orieškov, čím sa do organizmu dostanú veľké dávky antioxidačných zlúčenín ktoré chránia membrány buniek pred poškodením a tiež zabraňujú procesu aterosklerózy a poškodenia srdca.

Samotný kakaovník je dekoratívny stromček s veľkými listami s výraznou žilnatinou. Kvitne priamo na kmeni drobnými bielymi kvetmi s purpurovými tyčinkami, z ktorých sa po opelení (vetrom a hmyzom) vyvíjajú pomerne veľké žlté alebo červené plody tvaru malej tekvičky. V plodoch sú pod hrubou drevitou šupkou uložené v pravidelných radoch semená – kakaové bôby ktoré sú obalené sladkou voňavou dužinou. Nie zo všetkých kvetov sa vyvinú plody, zhruba len jedno percento kvetov na celom strome je schopných vytvoriť plody. Po vybratí z plodu sa semená fermentujú na kopách, sušia na slnku a následne exportujú. Pred spracovaním sa musia ešte usušené bôby upražiť, aby sa znížil obsah vody a uvoľnili niektoré špecifické arómy, až potom sa z nich pripravuje kakaová hmota na prípravu kakaového prášku a čokolády.

V našich podmienkach je kakaovník pomerne vzácnou a zriedkavo pestovanou rastlinou. Pralesnej rastline sa darí len pri pestovaní v teplotne vyrovnanom interiéri bez náhlych poklesov teploty (napr. v zime pri vetraní) pri teplotách od 20°C do 35°C. Kakaovník potrebuje pravidelnú ale striedmu zálievku a neznáša stagnáciu vody v črepníku a to najmä v zimnom období, na čo reaguje zasychaním okrajov listov. Zasychanie okrajov listov je ale v našich podmienkach pomerne bežný jav, a rastlina takto reaguje aj na nedostatok svetla v zimnom období. V lete obvykle vyháňa množstvo nových výhonov s novými sviežo zelenými listami. Plody sa dajú dopestovať aj v našich podmienkach, kvety však treba opeľovať ručne a treba sa pri tom ozbrojiť istou dávkou trpezlivosti. Staršia rastlina v dobrých podmienkach je však veľmi dekoratívna a okrem zaujímavej histórie sa môže stať trvalo ozdobou svetlej a teplej priestrannej izby či presklenej záhrady.