Škoricovník cejlónsky cv. Andasibé. [K-④]

Cejlónsky alebo tzv. pravý škoricovník je mimoriadne cenné korenie ktoré získalo obľubu odkedy sa po prvýkrát dostalo zo svojej domoviny – horúcich a vlhkých pralesov Cejlónu do Európy. Tento druh škoricovníka poskytuje najkvalitnejšiu a zároveň najvoňavejšiu škoricu. Od škorice čínskej (kassie) a indonézskej sa líši nielen vôňou ale aj vzhľadom. Zatiaľ čo čínska škorica býva hrubšia a pri sušení sa stáča do trubičiek tá cejlónska je oveľa tenšia a pri sušení sa stáča oveľa viac až do niekoľko vrstvových tyčiniek. Jej farba je tiež o niečo svetlejšia ako farba čínskej či indonézskej škorice. Tento druh hoci je najvoňavejší a najkvalitnejší je však aj na pestovanie náročnejší ako iné druhy, preto sa prakticky vo väčšom pestuje len v dvoch oblastiach – vo svojej domovine na Cejlóne a tiež na Madagaskare v oblasti vlhkých pobrežných pralesov, kde ho po prvý krát vysadili obchodníci s korením ktorí chceli získať vyššiu produkciu pre uspokojenie závratne rýchlo rastúceho dopytu po tomto voňavom korení. Z oblasti Andasibé na Madagaskare pochádza aj selektovaný kultivar škorice s vysokým obsahom voňavých silíc v kôre a listoch ktorý sa tam komerčne pestuje. Škorica okrem svojej prenikavej vône v poslednom období zaujala aj svojimi medicínskymi kvalitami – pri striedmej pravidelnej konzumácii totiž dokáže priaznivo regulovať hladinu cukru v krvi a pôsobí tým proti rozvoju diabetu druhého typu. Škoricovník cejlónsky podobne ako aj iné druhy vyžaduje pri pestovaní celoročne teplo a vlhší vzduch preto sa jeho umiestnenie jednoznačne viaže na slnečné miesto v izbe pri okne, neznáša ani letnenie vonku kde jemné veľké listy môže ľahko popáliť silné slnko. V kuchyni sa dajú použiť aj suché listy ktoré podobne ako kôra obsahujú vysoké množstvo mimoriadne aromatických silíc a olejov.