Minifigovník

JPri pestovaní figovníkov býva častým problémom ich mohutný vzrast pretože dospelá rastlina dosahuje aj v našich podmienkach výšku aj viac ako 5 metrov. Úplnou novinkou ktorá bola vyšľachtená aby vyriešila túto požiadavku pestovateľov je minifigovník. Táto rastlina je vhodná aj do tých najmenších záhrad pretože v dospelosti dorastá do výšky len asi 1,5 až 1,8 metra. Napriek tomu poskytuje bohatú úrodu plodov ktoré sú rovnako kvalitné a sladké ako pri iných odrodách. Minifigovník je veľmi vhodný aj na pestovanie v nádobách na terase alebo balkóne na čo je priam predurčený kvôli svojim malým rozmerom.

Figovník je prastará kultúrna ovocná rastlina ktorú poznali a pestovali už v starovekom Egypte. Prvé známky o pestovaní figovníka sú archeologicky doložené už z obdobia 7000 rokov p.n.l. z oblasti mesta Jericho v dnešnom Izraeli. Figovník je tiež prvým ovocným stromom spomínaným už v biblii. Jeho listy použili biblickí Adam a Eva ako cudnú zásterku keď rozpoznali svoju nahotu. Podľa niektorých autorov bol stromom poznania práve figovník. Plody figovníka sa v staroveku cenili nielen ako potravina ale aj ako liek. Zo sušených fíg sa varil istý druh piva, a figové drevo sa spaľovalo ako posvätný kadidlový oheň. V antickom Grécku si figy cenili ako dar matky zeme bohyne Demeter. Figovník bol tiež zasvätený bohu Dionýzovi a Priapovi a bol priamo spájaný s erotikou, nielen kvôli tvaru plodov ale aj ich údajným účinkom. Figovník si cenili tiež Rimania, ktorí ho považovali za arbor felix – tzv. šťastný strom, ktorý chráni pred bleskami, preto ho aj často vysádzali pri chrámoch boha Jupitera. Samotné figy sú aj v súčasnosti veľmi výživným a ceneným ovocím. Obsahujú veľa sacharidov (5 až 70%), pektíny, vitamíny A, B a C, množstvo minerálnych látok (vápnik, fosfor, železo, draslík), ovocné kyseliny, produkty fermentácie, enzýmy – z ktorých najdôležitejší je ficín ktorý pomáha tráviť bielkoviny, pentosan a slizy. Figy sú veľmi ľahko stráviteľné a pri konzumácii vo veľkom množstve majú mierne preháňavé účinky. Šťava z kôry figovníka obsahuje enzým papaín, ktorý tiež pomáha štiepiť bielkoviny. V ľudovom liečiteľstve sa používa aj na liečenie bradavíc. Figovník sa v Stredomorí pestuje v dvoch hlavných skupinách. Je to skupina smyrenských figovníkov (z ktorých sa väčšina plodov suší a dováža k nám) a skupina adriatických figovníkov. Zatiaľ čo smyrenské figy potrebujú na vývin a opelenie plodov osičku Blastophaga psenes, bez ktorej jednoducho kvety (malé  zelené figy) opadnú, skupina adriatických figovníkov rodí partenokarpicky (bez opelenia). Keďže spomínaná osička na Slovensku nežije, pre pestovanie v zahrade prichádzajú do úvahy výhradne figovníky z adriatickej skupiny.  Figovníkom sa bude dariť v našich podmienkach všade tam , kde sa darí vínnej réve, v severnejších oblastiach sa dá na zimu prikryť alebo ho pestujeme ako balkónovú rastlinu ktorú prezimujeme v bezmrazovom priestore. Rastlina rodí už tretí až štvrtý rok po výsadbe a z jedného kra sa v dospelosti dá obrať aj viac ako 10 kg plodov. Figovníky vysádzame zásadne na jar v apríli kedy pominulo nebezpečenstvo neskorých mrazov do priepustnej výživnej pôdy. Rastliny ktoré pravidelne prihnojujeme rýchlejšie rastú a bohatšie rodia.