Sibírsky ženšen - eleuterokok

Nazývaný aj sibírsky ženšen pochádza z tajgy v oblasti východného Ruska, z Amurskej a Chabarovskej oblasti, ale rastie aj v Kórei, Japonsku a severovýchodnej Číne. Čínska tradičná medicína ho využívala už od nepamäti a je známy aj pod názvom Ciwujia. Ako aj názov napovedá, tento 2 až 3 metre vysoký ker je blízko príbuzný pravému ženšenu a patrí do rovnakej čeľade – rastlín aralkovitých. Prirodzene sa vyskytuje v podraste zmiešaných a ihličnatých lesov, na slnečných aj polotienistých miestach. Konáriky tohto kríka sú pokryté drobnými hustými ostňami a čepeľ listu je rozdelená obvykle do piatich lístkov. Plodom sú čierne bobule vyrastajúce v nápadných súplodiach. Rastlina vošla do povedomia najmä v období ZSSR, kedy ruskí vedci v sérii pokusov dokázali výnimočný adaptogénny efekt extraktov z koreňa eleuterokoku. Za tento efekt sú zodpovedné predovšetkým zlúčeniny nazývané súhrnne eleuterozidy zo skupiny B, tiež zo skupín AM a ciwujianozid A- E. Tie jednak zvyšujú odolnosť, majú výrazný imunostimulačný efekt, zlepšujú pamäť a učenie, majú protizápalové účinky a pôsobia antidepresívne. Všetky tieto efekty ocenia nielen športovci a bodybuilderi, ale aj pacienti po chemoterapii so zníženou funkciou kostnej drene po rádioterapii, chorí pri angíne, hypercholesterolémii, neurasténii, nespavosti a pri zníženom apetíte. Obsahové látky teda pôsobia podobne ako ginsenozidy pri pravom ženšeni, niektoré zdroje dokonca uvádzajú ich silnejší efekt. Extrakt sa pripravuje naložením nadrobno nasekaného koreňa do liehu, v ktorom sa nechá macerovať a následne sa užíva po kvapkách. Extrakt nie je vhodné užívať dlhodobo, ale len 3 až 4 týždne počas zvýšenej záťaže organizmu či už fyzikálnymi, chemickými podmienkami prostredia, prípadne infekciami a stresom. Bylina nie je vhodná pre pacientov s hypertenziou (mierne zvyšuje krvný tlak). Eleuterokok si môžete pomerne ľahko dopestovať aj v záhrade, je totiž plne mrazuvzdorný a pri troche starostlivosti aj veľmi dekoratívny ker. Pri výsadbe mu prospieva primerane vlhká a humózna pôda v miernom polotieni. Korene sa dajú zberať až zo starších rastlín.