Modrá jaboticaba. [K-④]

Myrciaria vexator

Hoci v Európskych zbierkach sa zatiaľ len ojedinele stretnete s klasickou žabotikabou (Myrciaria cauliflora), iné druhy žabotikáb – a je ich teda viacero sú doslova raritou. Pritom sú medzi nimi doslova klenoty v ríši ovocia, ktoré sa vyznačujú rôznym zafarbením, veľkosťou a hlavne chuťou plodov, ktoré sú v mieste pôvodného výskytu často jedným z najcennejších ovocí. Nezanedbateľné sú aj dekoratívne listy a celkový vzhľad, podľa ktorého sa dajú tieto vzácne ovocné druhy rozlíšiť. Takým druhom je aj modrá žabotikaba, ktorá pochádza z pralesov od Kostariky až po severnú Kolumbiu. Má pevné, kožovité a pomerne veľké, lesklé, kopijovité listy. Na rozdiel od klasickej žabotikaby rodí plody na koncoch konárikov a nie priamo na kmeni. Plody sú väčšie, intenzívne vyfarbené, tmavé až čierne, zato s výrazným modrým nádychom, podľa ktorého dostala táto rastlina pomenovanie. Rastlina začína rodiť pomerne neskoro (to je asi jediná nevýhoda žabotikáb) cca v 7 až 8 roku pestovania, ale keď raz nastúpi plodnosť, rodí pravidelne a vo veľkom množstve. Plody sú chuťovo vynikajúce, sladko kyslé s jemnou príchuťou manga a ananásu. Rastlina je vhodná do celoročne teplých a svetlých miestností bez výrazných výkyvov teploty a po čase sa môže stať skutočnou ozdobou zbierky tropického ovocia.