Graviola - Fakty a mýty
AUTOR TEXTU : RNDr.Daniel Náplava©
Zverejnené 03.08.2013 , 11:30 hod
V poslednom období sa venuje fytoterapii omnoho väčšia pozornosť, najmä v súvislosti so záťažou ľudského organizmu často krát zbytočne prijímanými syntetickými liekmi, ktoré sa v ňom správajú cudzorodo a pri ich spracúvaní organizmom vznikajú rozličné niekedy dosť toxické produkty, ktoré ďalej nadmerne zaťažujú a ničia to, čo mali pôvodne liečiť a chrániť. Rastlinami sa liečili zrejme už najstarší predchodcovia človeka a aj v súčasnosti sú dokumentované niekedy až pozoruhodné znalosti napr. primátov v Afrike, ktoré si cielene vyberú nejakú rastlinu, aby si pomohli od rozličných problémov zdravotného charakteru. Zrejme tak nejako sa pradávne indiánske populácie, ktoré obývali tropickú Ameriku v predkolumbovských časoch dostali k rozličným liečivým rastlinám , pomocou ktorých dokázali vyliečiť aj tie najzávažnejšie ochorenia. Peruánska Amazónia je bohatá na množstvo rastlinných druhov z ktorých viaceré sú len málo preskúmané a iné sú vede úplne neznáme. Jednou z rastlín, ktoré v poslednom čase vzbudili v našom modernom svete veľký rozruch je aj graviola. Bombastické nadpisy hlásajúce jej 10 000 x vyššiu účinnosť voči rakovine než bežné chemoterapeutiká budia pozornosť naprieč celou webovou literatúrou. Táto rastlina je totiž veľmi efektívna pri fytoterapeutickej liečbe tých najzávažnejších ochorení, s ktorými sa naša civilizácia čoraz viac potýka. Ako to však s graviolou je v skutočnosti? V nasledujúcich riadkoch sa nechcem venovať histórii využitia, ale skôr praktickým poznatkom, ktoré sa s touto pozoruhodnou rastlinou spájajú a ktoré by aj vás mohli zaujať.
Ktorá časť stromu je najúčinnejšia?
Pri fytoterapeutickom využití sa často stretávame s dilemou ktorú časť rastliny a ako v terapii ochorenia využiť. Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa treba bližšie pozrieť na vedecké štúdie, ktorých je pri graviole známych pomerne dosť. Účinnými zlúčeninami, ktoré graviola využíva na potlačenie rastu nádorových buniek sú totiž anonacetogeníny, ktorých je známych okolo 350 rôznych druhov v 37 rôznych druhoch z čeľade Anonaceae, do ktorej patrí aj graviola. Samotná graviola obsahuje okolo 40 rôznych typov anonacetogenínov, ktorých hlavný účinok spočíva v blokovaní prísunu ATP (hlavný zdroj bunkovej energie) najmä do multirezistentných rakovinových buniek (MDR bunky). Sú to také bunky, ktoré prežijú útok konvenčnej chemoterapie vývinom jednoduchého mechanizmu. Škodlivú chemoterapiu, ktorá klasickú rakovinovú bunku zabije totiž dokážu pomocou špeciálnej membránovej pumpy odstrániť, a tak sa vyhnú jej účinku. Takýmto mechanizmom dokáže prežiť len okolo 2 % nádorových buniek, lenže práve tie sa stávajú MDR bunkami a chemoterapia na ne viac nebude účinkovať. Súčasná medicína má presne stanovené postupy liečby – najskôr chemoterapia 1. trate, pokiaľ zlyhá nastupuje trať druhá, prípadne tretia. Anonacetogeníny však účinkujú na MDR bunky inak. Zablokujú totiž prísun energie do bunky, membránová pumpa zlyháva a aj MDR bunka je nakoniec zničená chemoterapiou. Z uvedeného vyplýva, že práve anonacetogeníny sú tou najcennejšou zložkou gravioly.
V experimentálnych štúdiách boli najčastejšie používané listy a stonka gravioly, z ktorých extrahovali vedci anonacetogeníny v ich natívnej forme. Pokiaľ sa totiž pokúsili čo len nepatrne pozmeniť štruktúru niektorých anonacetogenínov tak, aby boli ako liek patentovateľné, nové semisyntetické anonacetogeníny strácali väčšiu časť svojej antikarcinogénnej účinnosti. V štúdiách sa využívali zväčša 3 až 4 gramy listov 3 až 4 krát denne. Pri pokusoch využiť korene alebo semená gravioly narážali vedci na pomerne vysokú koncentráciu alkaloidov, ktoré už so sebou niesli nepriaznivé vedľajšie účinky. Z roku 2007 zasa pochádza štúdia, ktorá sa zaoberala potlačením rastu nádorových buniek odobratých z rakoviny prsníka v laboratórnych podmienkach a následne bol podobný experiment vykonaný aj v živom organizme. V tomto prípade bola využitá čerstvá šťava z plodov, ktorá obsahovala síce nižšie koncentrácie, ale vysoko špecifických anonacetogenínov, ktoré potlačili rast buniek rakoviny prsníka. Protokoly pre fytoterapeutickú liečbu rozličných nádorov sa preto začali aplikovať na viacerých zahraničných renomovaných klinikách – vždy ale ako komplementárna, teda doplnková terapia týchto závažných ochorení. Z doterajších poznatkov sa ako najvhodnejšia javí terapia kombinovaná, ktorá využíva šťavu čerstvých plodov, ktorá je chuťovo príjemná ale obsahuje nižšie dávky určitých typov anonacetogenínov s terapiou intenzívnou pozostávajúcou z rozlične spracovaných listov (sušené, drvené až práškované, alebo vo forme kapslí či tabliet). Niekedy sa tiež čerstvé listy spracúvajú do formy tinktúry či kvapiek (4:1), z ktorej sa užívajú 2 – 4 ml dva až trikrát denne.
AKO DOPADLI POROVNÁVACIE TESTY NA GRAVIOLA ŠŤAVU ? ČÍTAJTE VIAC TU
Čo treba pri užívaní vedieť?
Pri graviole sa zistili stimulačné účinky na svalstvo maternice na zvieracom modeli (potkany), preto by ju určite nemali užívať tehotné ženy.
Graviola sa využíva aj ako hypotenzívum, preto nie je vhodná pre ľudí s nízkym krvným tlakom. Ľudia ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak by zasa mali byť opatrní, pretože môže byť potrebná úprava antihypertenznej terapie (lieky na zvýšený krvný tlak) a je preto potrebné navštíviť svojho lekára – špecialistu.
Graviola pôsobí ako silný antibakteriálny prostriedok, preto by sa nemala užívať viac ako 30 dní, pretože ovplyvňuje zloženie črevnej mikroflóry. Pri jej užívaní je preto vhodné užívať súčasne probiotiká či doplnky výživy s tráviacimi enzýmami, ktoré podporia normálny stav tráviaceho traktu.
Pri graviole jedna štúdia potvrdia silné dávivé účinky pri jednom zvieracom modeli (prasatá). Predávkovanie môže viesť k takýmto nepríjemným vedľajším účinkom, preto je vhodné znížiť v takomto prípade dávkovanie.
Jedna štúdia s potkanmi, ktoré dostávali drvenú kôru dokázala zvýšenie hladiny dopamínu, norepinefrínu a aktivity monoamínoxidázy za súčasnej inhibície serotonínu.
Pri dávke 100 mg /kg živej váhy sa nezistili žiadne vedľajšie účinky, ale pri zvýšení dávky na trojnásobok boli u myší spozorované spomalené reakcie sedácia a ospalosť. Pri podobných príznakoch treba znížiť dávkovanie.
Pri užívaní šťavy z plodov, alebo aj konzumácii čerstvých plodov treba postupovať opatrne, a neprekračovať dávku 20 až 30 ml šťavy v jednej dávke, pretože šťava je veľmi bohatá na sacharidy a pomerne ťažká na žalúdok, takže sa môže objaviť nevoľnosť až nauzea (napínanie). Predídeme tomu použitím nižšej konzumnej dávky, prípadne jej rozmiešaním vo väčšom množstve vody či ovocného džúsu.
Kombinácia fytoterapie graviolou s užívaním doplnkov s obsahom koenzýmu Q 10 sa neodporúča, pretože tie pôsobia presne opačne ako graviola a rušia jej terapeutický efekt. Podobný efekt môžu mať aj intenzívne dávky vitamínu C.
Graviola sa veľmi dobre kombinuje s lapachom, anamu, bylinou mullaca prípadne uňa de gato, podľa typu nádoru voči ktorému sa využíva.
Pri fytoterapii graviolou je vždy vhodné nechať si vypracovať protokol užívania ošetrujúcim onkológom, ktorý zvažuje špecifiká liečby konvenčnou chemoterapiou a vie predísť prípadným chybám pri užívaní či komplikáciám. Stav každého organizmu je iný (imunita, typ a štádium ochorenia, pridružené ochorenia) a toto všetko treba pri akejkoľvek fytoterapii určite brať do úvahy.
Kde môžem zakúpiť produkty z Gravioly ? > klikni sem <
Je graviola jediná?
Už z úvodu článku je zrejmé, že graviola ako jeden z druhov z čeľade Anonaceae zďaleka nie je jediným druhom či rodom, pri ktorom sa identifikovali účinné anonacetogeníny. Nie všetky typy anonacetogenínov však boli testované v podmienkach in vitro alebo dokonca na živých pokusných modeloch z hľadiska ich potenciálnych či faktických antikarcinogénnych účinkov. Skutočnosťou ale ostáva fakt, že graviola má zatiaľ najviac druhov anonacetogenínov, ktoré boli úspešne otestované z hľadiska fytoterapeutického efektu. Práve tento druh našiel aj najširšie využitie v domorodej medicíne indiánskych populácií Amazónie. Ktoré sú teda ďalšie potenciálne alebo aj preskúmané druhy anonacetogenínov a z ktorých rastlín sa získavajú?
Hadia graviola
Jedným z druhov, ktoré sa dostali do pozornosti a stali sa cieľovým objektom experimentov je aj hadia graviola (Anona squamosa). Tento druh sa vyskytuje v širšej oblasti od severu Južnej Ameriky až po južné Mexiko a patrí k tropickým druhom, podobne ako aj klasická graviola. Pomenovanie dostal od výrazne šupinatej pokožky plodov, ktorá pripomína hadiu kožu. Hadia graviola obsahuje pomerne veľké množstvo anonacetogenínov, z ktorých sa najmä squamocín dostal do pozornosti vedcov v poslednom čase. Zaujala ich totiž jeho vlastnosť ovplyvniť proces vývinu nádorového tkaniva epigeneticky – tj. Mechanizmom, ktorý je nadradený zmene genetickej informácie kódovanej v jadre bunky. Medzi takéto mechanizmy patrí aj fosforylačná modifikácia histónov (bielkoviny zúčastňujúce sa prepisu genetickej informácie). Nádorový proces totiž býva často spojený práve so zvýšenou fosforyláciou H3 histónov. Squamocín bol schopný modifikovať proces fosforylácie histónov v miestach S10 a S28 a tým navodiť programovanú smrť nádorových buniek. Prieskum bol realizovaný v roku 2011. Prvé účinky squamocínu však boli úspešne testované už v roku 1999 na MDR bunky ľudského prsníkového adenokarcinómu v podmienkach in vitro. V roku 2004 boli úspešne testované 2 izoméry squamocínu (O1 aO2) na ľudské HL karcinómové bunky. Hadia graviola sa teda ukazuje ako ďalší nádejný a efektívny zdroj anonacetogenínov využiteľných v rastlinnej terapii.
Graviola de monte
Latinským názvom Anona montana je vzácnym druhom Anony, ktorý sa zriedkavo pestuje aj v krajine svojho pôvodu – v Brazílii. Práve pri tomto druhu gravioly sa zistilo zaujímavé zloženie anonacetogenínov. Obsahuje okrem anonacínu, hlavného účinného anonacetogenínu v klasickej graviole ešte 26 ďalších druhov anonacetogenínov, ktoré sa v nej nevyskytujú. Vedci skúmali účinky týchto zlúčenín v roku 2005 a zistili, že všetky majú signifikantnú selektívnu toxicitu proti nádorový bunkám pečene (Hep G2) a dve z nich boli tiež účinné proti bunkám z nádoru vaječníkov (1 A9). Najznámejším z pomedzi anonacetogenínov gravioly de monte sa stal práve montanacín. Na základe týchto poznatkov boli v USA z listov gravioly de monte a klasickej gravioly pripravené fytoterapeutické zmesi s maximalizovaným terapeutickým efektom voči širokému spektru nádorových buniek. Tieto zmesi boli donedávna tým najlepším, čo fytoterapia do praxe voči nádorovým ochoreniam priniesla.
Biribá
Je ďalším, hoci určite nie posledným druhom, ktorý sa dá využiť vo fytoterapii nádorových ochorení kvôli vysokému obsahu špecifických anonacetogenínov. Biribá je dokonca z iného rodu, hoci ide o blízku príbuznú gravioly, patrí do rodu Rollinia a k druhu Rollinia deliciosa. Je to tropický strom z Amazonskej časti Brazílie, kde voľne rastie ale sa aj často pestuje pre výnimočné veľké a chutné plody s ostňovými výbežkami. Biribá patrí k najchutnejším tropickým ovociam, no kvôli rýchlej kazivosti sa z Brazílie neexportuje a dá sa ochutnať len v mieste pestovania. Už dávnejšie sa zistilo, že aj Biribá obsahuje vo všetkých svojich vegetatívnych častiach zložité anonacetogeníny. Medzi prvými bol izolovaný rollinicín a rollinón. V poslednom čase sa jedným z najúčinnejších anonacetogenínov izolovaných z Biriby javí rolliniastatín, u ktorého štúdii dokázala účinnosť voči nádorovým bunkám lymfómu a leukemickým nádorovým bunkám. Výskum podnietilo práve využitie listov a kôry Biriby v minulosti, kedy ich domorodé kmene v severnej časti Južnej Ameriky používali na liečbu nádorových ochorení.
Anonacetogeníny rôznych skupín sa vyskytujú samozrejme aj v ďalších rastlinách, či už rodu Annona alebo aj niektorých ďalších rodoch. Ide však len o jednotlivé referencie v literatúre, často skúmané len pri modeloch in vitro (teda na izolovaných bunkách v laboratóriu). Potrvá iste ešte dlhšie obdobe, kedy sa niektoré z týchto pozoruhodných liečivých rastlín stanú súčasťou bežnej fytoterapeutickej praxe, najmä z hľadiska ťažšej dostupnosti východiskového rastlinného materiálu.
Pestujte s nami graviolu >klikni sem<