Pomarančovník s kvetmi a/alebo plodmi

Do 15. Storočia boli citróny, horké pomaranče, limety a cedráty jediné citrusové plody známe aj v Európe. Janovčania a Benátčania zo svojich obchodných ciest na ďaleký východ a do Indie priviezli koncom 15. Storočia okrem iných noviniek práve aj sladké pomaranče. Prvá zmienka o pomarančoch v Európe pochádza z roku 1472. Zakrátko sa pomaranče vo veľkom začali pestovať na Sicílii, v Kalábrii a v južnom Španielsku. Pomaranče vyžadujú pri pestovaní subtropické podmienky, a sú ešte menej chladuvzdorné ako citróny. Najlepšie sa im darí v prostredí, kde sú väčšie rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, a v takých podmienkach sú plody nielen chutné ale aj pekne vyfarbené. To je zvlášť dôležité pri pestovaní „krvavých“ pomarančov s červenou dužinou, ktorá je tým tmavšia, čím je teplota v noci nižšia. Aj pri pomarančoch sa môžeme stretnúť s kvetmi a súčasne plodmi na jednej rastline, pretože majú dlhé obdobie kvitnutia. Hlavná perióda kvetov nastáva však na jar.