Lapacho
Lapacho patrí k jedným z najstarších a najlepšie zdokumentovaných tradičných liečivých rastlín z amazonskej oblasti. Jeho využitie siaha do obdobia dávno pred vznikom ríše Inkov. Naprieč Južnou Amerikou kmene ktoré žijú od seba vzdialené tisíce kilometrov používali lapacho veľmi podobným spôsobom. Guaraníovia a Tupíovia z Brazílie a Paraguaja používajú pre tento strom názov tajyi, čo znamená ,byť silný a odolný ,. Používajú kôru lapacha presne tak isto, ako z dreva vyrábajú veľmi pevné a húževnaté luky. Lapacho sa používa vo fytoterapii rôznych amazonských kmeňov v liečbe malárie, anémie, kolitídy, respiračných problémov, prechladnutia, kašľa, chrípky, mykotických infekcií, horúčky, artritídy, reumatizmu ale aj uhryznutiu jedovatými hadmi a najmä proti rakovine. Lapacho je statný, až 40 metrov vysoký strom z rodu Tabebuia (pravé lapacho je len z druhu T. impetiginosa) s veľmi tvrdým a odolným drevom, dlaňovito delenými dekoratívnymi listami a nádhernými kvetmi, ktoré vzdialene pripomínajú kvety záhradných rododendronov. Hoci pravé lapacho kvitne výhradne na ružovo v rôznych odtieňoch, príbuzné druhy napr. tahuarí (T. serratifolia) majú kvety svietivožlté, iné druhy aj biele.
Chemická podstata účinných látok lapacha vzbudzovala pozornosť už od roku 1960. Strom obsahuje veľké množstvo zlúčenín označovaných ako chinolíny a menšie množstvo benzenoidov a flavonoidov. Tieto chinolíny (presnejšie antrachinóny, furanonaftochinóny, lapachóny a naftochinóny) prejavili najvyššiu účinnosť a dostali lapacho do centra pozornosti z hľadiska fytoterapie. Od roku 1960 sa pri extraktoch z dreva a kôry lapacha dokázali silné protinádorové účinky pri zvieratách, ktoré vzbudili pozornosť National Cancer Institute (NCI) v USA. Výskumy smerovali k jednej zlúčenine naftochinónovej povahy ktorá dostala názov lapachol a vykazovala vysoko signifikantnú aktivitu proti rozličným typom nádorov u potkanov. Od roku 1970 sa začína s klinickými štúdiami faázy I priamo u ľudí. Hoci výsledky lapacholu boli naozaj veľmi sľubné, objavili sa nežiadúce vedľajšie účinky ako nauzea a dávenie (veľmi časté aj pri konvenčnej chemoterapii) a pokles hladiny vitamínu K v sére (ochraňujúceho organizmus pred anémiou a zabezpečujúceho správnu zrážanlivosť krvi). Preto boli klinické štúdie následne zastavené. Prekvapivo, iné účinné látky ktoré sprevádzajú lapachol v kôre, naopak chránia organizmus pred negatívnymi vlastnosťami lapacholu a zvyšujú obsah vitamínu K v sére neboli v klinických štúdiách využité. Zasa raz dostal prednosť výskum jednej zlúčeniny (tak aby mohla byť patentovateľná) pred výskumom asi 20 rôznych zlúčenín, z ktorých viaceré vykazovali veľmi silné protinádorové účinky a ktoré navzájom modulovali pôsobenie v organizme tak, že výsledok bol mocný protinádorový účinok a minimálne nežiadúce účinky. Napriek tomu, že NCI výskum v roku 1975 zanechal, iná farmaceutická skupina vyvinula semisyntetický analóg lapacholu a dala ho patentovať. Jeho využitím sa predĺžil medián života myší inokulovaných leukémiou až o 80%. V malej nekontrolovanej štúdii z roku 1980 sa dokázalo pri 9 pacientoch s rôznymi typmi nádorov (pečene, obličiek, prsníka, prostaty a krčka maternice) ich zmenšenie a ústup bolestí, pričom u 3 pacientov došlo k úplnej remisii (ústupu) nádoru.
Fytochemická databáza ministerstva poľnohospodárstva USA vyhodnotila lapachol ako protinádorovú,protizápalovú,antiedematóznu, antimalarickú, antiseptickú, virostatickú baktericídnu a fungicídnu látku. Posledné roky však vzbudila pozornosť najmä ďalšia účinná zložka lapacha B- lapachón, ktorá vykazuje rovnako silné protinádorové účinky ale omnoho menšie vedľajšie účinky. V jednej štúdii s beta lapachónom dokonca vedci tvrdia, že vďaka jeho vynikajúcej aktivite proti nadmernému rastu ľudských keratinocytov môže byť táto zlúčenina sľubná v liečbe psoriázy. V roku 2002 sa v jednom z amerických patentov cituje beta lapachón ako zlúčenina so signifikantnou protinádorovou aktivitou proti ľudským líniám nádorových buniek promyelocytickej leukémie, prostaty, bunkám malígneho gliómu, nádorom hrubého čreva, pečene, prsníka, vaječníkov a pankreasu ako aj proti multirezistentným líniám nádorových buniek.
Okrem týchto protinádorových účinkov lapacho prejavilo výraznú aktivitu proti širokému spektru choroboplodných mikroorganizmov v niekoľkých klinických štúdiách, ktorá zahŕňa aj také patogény ako Candida, Staphylococcus, Streptococcus, Helicobacter pylori, Brucella, Mycobacterium a Pneumococcus. V inej štúdii vodný extrakt lapacha výrazne potlačil rast 11 mykotických patogénov a kvasiniek. Známe sú aj jeho účinky proti vírusom zahŕňajúce vírusy Herpes S. I a II, vírus chrípky a osýpok.
Dôležitým vo využití lapacha vo fytoterapii však môže byť niekoľko faktorov, ktoré treba pri použití tejto rastliny zvažovať. V prvom rade je to veľmi rozdielna kvalita a pôvod rastlinného materiálu. Z Južnej Ameriky sa exportuje každoročne obrovské množstvo „lapacha“, ktoré je pripravené z kôry a dreva nielen druhu Tabebuia impetiginosa, ale aj z množstva iných druhov rodu Tabebuia (ktoré sa ale líšia obsahom účinných zlúčenín) a dokonca aj z úplne nepríbuzných stromov ako mahagónovníkov, kde účinné látky samozrejme nie sú. Ďalším bodom je príprava extraktu. Lapacho treba nielen macerovať, ale aj dlhšiu dobu (8 až 10 minút) variť vo vode, pretože naftochinóny, medzi ktoré lapachol aj beta lapachón a ďalšie účinné látky lapacha patria sú vo vode len slabo rozpustné. Z tohto hľadiska sa javia sľubnejšie alkoholické extrakty, pri ktorých je zasa dobré poznať, či sa jedná o extrakt celkového obsahu rastlinnej drogy alebo len o extrakt určitých komponentov(líšia sa nielen účinnosťou ale aj prípadnými vedľajšími účinkami). Pri využití celkového extraktu lapacha neboli zaznamenané žiadne toxické účinky pre ľudí. Kvalitné lapacho druhu T. impetiginosa obsahuje až 4% lapacholu v kôre a dreve. Lapacho je pri pestovaní vzácna a zriedkavá rastlina, ktorej sa však v teplej a slnečnej izbe bude dariť. Stromček tvarujeme zaštipovaním alebo aj hlbším rezom. Je veľmi dekoratívny najmä veľkými, dlaňovito zloženými listami. Kvitnú až staršie a väčšie rastliny.
