Figovnik , Brown Prolific,
Jeden z najlepších a aj najobľúbenejších kultivarov figovníka pre podmienky strednej Európy. Nielenže rodí bez opelenia, je veľmi odolný voči nepriaznivému počasiu a mrazom v zime, ale na rozdiel od iných kultivarov začína rodiť veľmi skoro. Nie je zvláštnosťou vidieť plody v kvetináči s objemom 2 litre na rastline len 30 cm vysokej vo veku 2 roky. Hnedoružové plody majú výrazne sfarbenú dužinu a veľmi delikátnu sladkú chuť. Sú vhodné nielen na priamy konzum, ale aj na spracovanie. Ako jedna z mála odrôd je vhodný aj na trvalé pestovanie v nádobách na terase či balkóne.
Figovník je prastará kultúrna ovocná rastlina ktorú poznali a pestovali už v starovekom Egypte. Prvé známky o pestovaní figovníka sú archeologicky doložené už z obdobia 7000 rokov p.n.l. z oblasti mesta Jericho v dnešnom Izraeli. Figovník je tiež prvým ovocným stromom spomínaným už v biblii. Jeho listy použili biblickí Adam a Eva ako cudnú zásterku keď rozpoznali svoju nahotu. Podľa niektorých autorov bol stromom poznania práve figovník. Plody figovníka sa v staroveku cenili nielen ako potravina ale aj ako liek. Zo sušených fíg sa varil istý druh piva, a figové drevo sa spaľovalo ako posvätný kadidlový oheň. V antickom Grécku si figy cenili ako dar matky zeme bohyne Demeter. Figovník bol tiež zasvätený bohu Dionýzovi a Priapovi a bol priamo spájaný s erotikou, nielen kvôli tvaru plodov ale aj ich údajným účinkom. Figovník si cenili tiež Rimania, ktorí ho považovali za arbor felix – tzv. šťastný strom, ktorý chráni pred bleskami, preto ho aj často vysádzali pri chrámoch boha Jupitera. Samotné figy sú aj v súčasnosti veľmi výživným a ceneným ovocím. Obsahujú veľa sacharidov (5 až 70%), pektíny, vitamíny A, B a C, množstvo minerálnych látok (vápnik, fosfor, železo, draslík), ovocné kyseliny, produkty fermentácie, enzýmy – z ktorých najdôležitejší je ficín ktorý pomáha tráviť bielkoviny, pentosan a slizy. Figy sú veľmi ľahko stráviteľné a pri konzumácii vo veľkom množstve majú mierne preháňavé účinky. Šťava z kôry figovníka obsahuje enzým papaín, ktorý tiež pomáha štiepiť bielkoviny. V ľudovom liečiteľstve sa používa aj na liečenie bradavíc. Figovník sa v Stredomorí pestuje v dvoch hlavných skupinách. Je to skupina smyrenských figovníkov (z ktorých sa väčšina plodov suší a dováža k nám) a skupina adriatických figovníkov. Zatiaľ čo smyrenské figy potrebujú na vývin a opelenie plodov osičku Blastophaga psenes, bez ktorej jednoducho kvety (malé zelené figy) opadnú, skupina adriatických figovníkov rodí partenokarpicky (bez opelenia). Keďže spomínaná osička na Slovensku nežije, pre pestovanie v zahrade prichádzajú do úvahy výhradne figovníky z adriatickej skupiny. Figovníkom sa bude dariť v našich podmienkach všade tam , kde sa darí vínnej réve, v severnejších oblastiach sa dá na zimu prikryť alebo ho pestujeme ako balkónovú rastlinu ktorú prezimujeme v bezmrazovom priestore. Rastlina rodí už tretí až štvrtý rok po výsadbe a z jedného kra sa v dospelosti dá obrať aj viac ako 10 kg plodov. Figovníky vysádzame zásadne na jar v apríli kedy pominulo nebezpečenstvo neskorých mrazov do priepustnej výživnej pôdy. Rastliny ktoré pravidelne prihnojujeme rýchlejšie rastú a bohatšie rodia.
