Mrazuvzdorný granátovník

Len niektoré kultivary granátových jabĺk, ktoré pochádzajú z drsných podmienok Kazachstanu a Uzbekistanu je možné pestovať u nás voľne v záhrade, kde nielenže prezimujú, ale aj spoľahlivo rodia. Veľké, lahodné, sladké granátové jablká si teraz môžete dopestovať priamo v záhrade. Je vhodný pre výsadbu v oblastach Slovenska, na chránených stanoviskách.

Granátovník púnsky pochádza napriek svojmu názvu z Orientu (Himaláje, Irán , Afganistan), od staroveku sa však rozšíril do Stredomoria a napríklad na Cypre sa už v tom čase pestoval v okolí svätýň. Podľa cyperskej báje zasadila prvý granátovník na ostrove sama bohyňa lásky a krásy Afrodita, ktorá prišla z Orientu. Granátové jablko jej odvtedy bolo zasvätené a v starovekom svete patrilo medzi uznávané afrodiziaká. Plody a kvety stelesňujú oba póly sexuality – mužský aj ženský, ktoré bohyňa zjednocuje. Tiež sa traduje, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané biblické jablko bolo v skutočnosti jablko granátové. Najmocnejším afrodiziakom bolo práve granátové víno, ktoré sa z jabĺk v staroveku vyrábalo. Granátovník bol tiež veľmi dobre známy aj v starovekom Egypte, kde sa dostal asi v období Novej ríše. Granátové jabĺčka obsahujú množstvo minerálnych látok (vápnik, fosfor, železo, sodík, draslík) a vitamíny (thiamín, riboflavín, niacín a kyselinu askorbovú). Kôra granátovníka obsahuje vysoké množstvo trieslovín, kyselinu gallusovú a viaceré alkaloidy z ktorých niektoré pôsobia veľmi účinne proti črevným parazitom. Z kôry koreňa sa v staroveku tiež pripravoval nápoj poznania, ktorý sa varil z viacerých bylín sa svojím účinkom sa dal prirovnať k legendárnej amazonskej ayahuaske.  Krvavo červené kvety kvitnú na stromčeku celé leto a z niektorých sa vyvíjajú chutné plody, ktoré dozrievajú na rastline koncom jesene a začiatkom zimy.