Kaki veľkoplodé, [K-④]

Odrody k dispozícii: Kostata, Saijo

Kaki, alebo hurmikaki je stredne vysoký strom ktorý sa po stáročia pestoval v oblasti východnej Ázie v Japonsku a Číne a kde sa dodnes vyskytuje množstvo výberových kultivarov. Tento druh patrí medzi tzv. ovocné ebenovníky, teda niekoľko druhov, ktorých plody sú nielenže jedlé, ale sú v domovine a aj v iných oblastiach pestovania kvalitným a vyhľadávaným ovocím. Iná skupina ebenovníkov z tropických oblastí sa pestuje kvôli vzácnemu čiernemu ebenovému drevu, ktoré poskytuje stredová časť kmeňa. Kaki vzniklo najpravdepodobnejšie z druhu Diospyros roxburgii, ktorý rastie v oblasti východnej Ázie v lesoch a má drobné sladké plody. Aj latinský názov rod je odvodený od chutných plodov, ktorými sa však vyznačuje najmä druh D. kaki. Kaki môže dorásť do výšky aj viac ako 10 metrov, v kultúre to však býva zriedkavé a do takých rozmerov dorastajú najmä kultivary v južných oblastiach rozšírenia druhu. Na Slovensku zostávajú stromčeky pomerne nízke – max. 4 až 5 metrov. Strom má v období vegetácie oválne, sviežo zelené listy, ktoré sa pri druhu D. kaki vyfarbujú na jeseň do červena, pri príbuznom severoamerickom druhu D. virginiana (Virgínske kaki) zasa do žlta. Keďže práve krížence týchto dvoch druhov sú považované za najodolnejšie voči nízkym teplotám, aj podľa jesenného vyfarbenia listov môžete rozoznať, ktorý materský druh pri krížení konkrétnej odrody prevládol. Kaki sa pestujú hlavne kvôli plodom, ktoré sú v období dozrievania nielen veľmi dekoratívne (strom sa v tomto období v jesennej záhrade nedá prehliadnuť), ale po dozretí sú aj veľmi chutným a na cenné výživné látky bohatým ovocím. Plody sú bohaté na vitamín A a C, z anorganických prvkov obsahujú najmä veľa draslíka. Jedia sa hlavne čerstvé, ale dajú sa spracúvať na džemy, zmrzliny, prípadne sa z nich pripravujú chutné koláče a cukrovinky. O význame, zložení a využití kaki by sa dali napísať celé publikácie. Dôležitých je však najmä niekoľko faktov, ktoré treba zvážiť pri pestovaní. Ako väčšina ebenovníkov, aj kaki vytvárajú niekoľko typov kvetov, ktoré sú buď samičie (vyvíjajú sa z nich plody), samčie (poskytujú peľ na opelenie) alebo dokonca obojpohlavné (vyskytujú sa zriedkavo). Tieto tri typy kvetov sa vyskytujú buď na jednej rastline, najčastejšie však na dvoch rozdielnych rastlinách (dvojdomosť). Šľachtené kultivary, ktoré sa množia len vrúbľovaním navyše na opelenie vôbec nepotrebujú samčie kvety (plody sa vyvíjajú aj bez opelenia – partenokarpicky). Pokiaľ však predsa len dôjde k opeleniu, dorastajú takéto plody často do väčších rozmerov a sú chuťovo oveľa kvalitnejšie. Najvhodnejšie je preto vysádzať dva resp. podľa možností aj viac stromov rôznych odrôd kaki vedľa seba. Aj obdobie dozrievania býva u rôznych odrôd rozličné. Skoré začínajú dozrievať už koncom augusta, a obsahujú málo tanínov, nie sú preto trpké. Neskoré naopak dozrievajú až po prvých mrazoch, keď býva samotný strom už opadaný, sú preto nielen dekoratívnejšie, ale často aj chuťovo plnšie a vhodnejšie na skladovanie. Oberať plody môžeme už aj z pomerne mladých rastlín, vrúbľovance nastupujú do plodnosti pomerne skoro. Keďže kaki je ovocný druh naozaj teplomilný, do voľnej pôdy ho vysádzame hlavne v teplejších oblastiach Slovenska (bude sa mu dariť asi v tých oblastiach ako figovníku). Pri výbere odrôd pre výsadbu do záhrady je dobré vyhnúť sa kultivarom bežne používaným na výsadbu v Taliansku (napr. Tipo a Vaniglia), pretože ich mrazuvzdornosť je nízka. Odolnejšie sú niektoré kórejské a japonské odrody, selektované v drsnejších podmienkach, ktoré sú schopné tolerovať bez prikrytia zimné mrazy -15 až -18°C. Pri nižších teplotách treba rastliny dobre chrániť ochranou proti mrazu (textílie). Pokiaľ ide o oblasť kde sú bežné mrazy pod -24°C, je lepšie kaki pestovať ako nádobovú rastlinu, resp rastlinu studeného nevykurovaného skleníka. Vybrali sme pre Vás tie najžiadanejšie a najodolnejšie odrody, ktoré sú v podmienkach západného a juhu stredného a východného Slovenska vhodné aj na výsadbu do záhrady

,Costata, -Obľúbený kultivar pochádzajúci z hraničnej oblasti Kórey a Číny. Veľké plody majú výrazné rebrá, ktoré im dodávajú hranatý tvar (od toho je odvodený aj názov). Plody sa oberajú koncom septembra až v októbri a pred konzumáciou ich treba nechať odležať a dozrieť aby sa rozložili všetky tanínové zlúčeniny ktoré spôsobujú trpkosť nezrelých plodov. Plody sú potom sladké a lahodné. Odroda vhodná do južných a nižšie položených oblastí Slovenska.

Hachiya-Zriedkavejšie pestovaná japonská odroda s podlhovastými, intenzívne vyfarbenými plodmi ktoré majú na vrchole špicatý ,pupok, Patrí medzi adstrigentné odrody – treba ju teda nechať asi 2 týždne po zbere odležať čím plody získajú vynikajúcu medovo sladkú chuť. Hachiya sa často pestuje na plantážach v Kalifornii ako vynikajúce dezertné ovocie.